Cirkevná osemsmerovka

• purifikatórium: Purifikatórium (z latinského purificatio, očista) je biely obdĺžnikový šál používaný pri katolíckej bohoslužbe. Skladá sa na šesť dielov do podoby úzkeho pruhu, ktorý sa vkladá medzi kalich a pallu. V strednej časti máva vyšitý malý krížik, pri užších stranách môže byť ozdobený výšivkou. Po väčšinu bohoslužby spočíva na kalichu, pri bohoslužbe Obety je umiestnený na korporáli.
• korporál: Korporál je biela ľanová látka štvorcového tvaru používaná pri slávení svätej omše v katolíckej cirkvi. Na korporál sa počas omše pokladá patena, kalich a prípadne tiež cibórium. Pri omši v mimoriadnej forme rímskeho ritu sa naň pokladá aj samotná hostia.
• loďka: Loďka (latinsky navicula) je v liturgii nádobka určená na prechovávanie kadidla, ktoré kňaz dosypáva do kadidelnice. Tradične mávali loďky podobu lodného trupu, teraz je ich tvar často kruhový. Počas bohoslužieb nosí loďku s lyžičkou miništrant nazývaný navikulár.
• pyxida: Pyxida (alebo repositorium či kustódia) je liturgická nádoba používaná v katolíckej cirkvi na uchovávanie premenenej (konsekrovanej) väčšej hostie počas doby, kedy je vystavená v monštrancii. V pyxide je hostia umiestnená v lunule, čo je svorka zo vzácneho materiálu (často zlatá a zdobená) v tvare horizontálne položeného polmesiaca a slúži na uchytenie hostie v monštrancii. Pyxida je vyrobená zo vzácneho materiálu, má väčšinou tvar kruhovej skrinky postavenej na nohe a na jej vrchole býva zvyčajne krížik. Vnútro skrinky je pozlátené a v spodnej časti sú koľajnice, do ktorých sa vkladá lunula s premenenou hostiou. Pyxida s premenenou hostiou je uložená vo svätostánku v kostole. Pre zdôraznenie úcty k Eucharistii môže prázdnu nádobu uchopiť iba kňaz, diakon alebo akolyta.
• birmovanie: Birmovanie (z nem. firmen, lat. firmare – utvrdzovať) je jedna zo siedmich sviatostí katolíckej, pravoslávnej a Cirkvi československej husitskej. Spolu s krstom a eucharistiou je jednou z iniciačných sviatostí. Birmovanie je podľa nauky uvedených cirkví sviatosť ustanovená Ježišom Kristom, prostredníctvom ktorej kresťan od Boha dostáva pečať daru Ducha Svätého. Spolu s krstom a sviatosťou kňazstva birmovanie podľa katolíckej náuky vtiskuje do nitra človeka nezrušiteľné znamenie (charaktér), preto sa tieto sviatosti môžu prijať len raz za život.
• žehnanie: Žehnanie (alebo benedikcia) je náboženský obrad, ktorým sa určitým veciam slávnostne vyprosuje Božie požehnanie k jej prospešnosti ľuďom.
• navikulár: Navikulár alebo zriedkavejšie naviculár (latinsky navicularius) je miništrant, ktorý počas bohoslužieb nosí loďku s kadidlom. Pri vstupnom sprievode ide vpravo od navikulára turiferár nesúci kadidelnicu a až za nimi krucifer s procesným krížom.
• oltár: Nový zákon používa slovo oltár na vyjadrenie Ježišovej obety na kríži v Sk 14,13 a Žd 13,10. Pretože v kresťanstve neexistuje iná obeť ako obeť jediného kňaza, Ježiša Krista, nie sú oltáre kresťanmi vnímané rovnako ako v ostatných náboženstvách. Pre oltár tiež kresťania v latinčine neužívali bežné slovo ara, ale zaviedli nový názov altare (vyvýšené miesto). Oltár sa v kresťanstve používa ako miesto, na ktorom sa prinášajú dary chleba a vína počas slávenia eucharistie.
• Exsultet: Exsultet (lat. zajásej) je v rímskej liturgii názov veľkonočného hymnu, ktorý spieva diakon na začiatku veľkonočnej vigílie. Jedná sa o oslavný spev na veľkonočnú sviecu čiže paškál, ktorá je znamením vzkrieseného Krista.
• communio: Sväté prijímanie (latinsky communio, zdieľanie spoločného) je v katolíckej cirkvi časť omše, pri ktorej sa požíva (prijíma) posvätený chlieb a víno pri slávení eucharistie.
• ciborium: Termín ciborium pochádza z gréckeho slova kiborion. Je to liturgická nádoba používaná v Katolíckej cirkvi a v cirkvách majúcich Eucharistiu na uchovávanie premenených (konsekrovaných) hostií – teda Eucharistie. V ranokresťanskej dobe sa používali schránky z dreva, slonoviny, pálenej hliny, textilu či obyčajného kovu so smaltovanou výzdobou, zhodné s pyxidami, počeštené 'puška'. Od neskorého stredoveku (15. storočia) je tvar ciboria podobný kalichu, ale samotná nádoba (kupa, latinsky cuppa) má väčší objem a je opatrená vekom. Na vrchole veka je veľmi často úchytka s krížikom. Ako materiál kupy je v rímsko-katolíckej a gréckokatolíckej cirkvi povinný drahý kov, najčastejšie striebro na vnútorných stenách pozlátené.
• Kropáč: Kropáč (Aspergillum) je liturgický nástroj, ktorý sa používa pri vykropovaní. Zvyčajne je vyrobený z kovu, má rukoväť a dutú dierovanú hlavicu vyplnenú hubkou, ktorá sa namáča do svätenej vody v kropenke. Mávnutím kropáča sa potom rozprašuje svätená voda do vykropovaného priestoru či na svätený predmet. V niektorých krajoch má kropáč podobu zväzku vetvičiek zviazaných dohromady.
• kalich: Kalich (latinsky calix) má dva archetypy, jednak kráter – dvojuchú antickú nádobu rôznej veľkosti, určenú na miešanie vína s vodou, a tiež na jeho pitie, a ďalej vínny pohár na členitej nohe. V kresťanstve ustálený pojem pre liturgickú nádobu, to znamená pre predmet užívaný pri bohoslužbe. Kalich naplnený vínom podľa evanjelií Ježiš Kristus podal svojim učeníkom pri Poslednej večeri so slovami budúcej modlitby „Vezmite a pite z neho všetci…“.
• konvičky: Pri katolíckej omši sa používa dvojica malých liturgických konvičiek na podnose, jedna z nich slúži na vodu (môže byť označená písmenom A podľa latinského aqua, prípadne je bez označenia) a druhá na víno (s písmenom V ako vinum). Kňaz si z nich počas bohoslužby nalieva víno a vodu do kalicha. Potom sa modlil žalm 26,6, začínajúci slovom lavabo, a opláchol si prsty vodou z väčšej konvičky, ktorú mu miništrant na ruky nalial. Na utretie rúk mu slúži malý uterák, ktorým boli konvičky prikryté. Celý úkon sa latinsky nazýval lavabo, čo sa metaforicky prenieslo aj na tento uterák lavabo. Od roku 1968 je obrad zjednodušený a kňaz sa modlí Žalm 51,4, prosbu o odpustenie svojich previnení pred vlastnou obetou. Liturgické konvičky sú obyčajne sklenené, výnimočne mohli byť zhotovené z drahého kovu, napríklad zo pozláteného striebra, ale aj z cínu alebo mosadze. Väčšia konvička na opláchnutie rúk je spravidla kovová.
• bohoslužba: Bohoslužba je nábožensky motivované stretnutie ľudí za účelom komunikácie s Bohom, stretnutie s ním alebo obety, ktorá mu má byť prinesená.